Oficiálna stránka  MO SRZ DOLNÝ KUBÍN

SRZ - RADA

    SRZ-RADA
 
 
 
 
 
 
Zápisnica z Rady SRZ a uznesenia z Prezídia Rady SRZ
 
 
 
 
 
 
 
 
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
9. 1. 2010
 
 
 
 
 
 
 
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
3. 12. 2009
 
Ďaľšie nebezpečné vírusové ochorenie v chovoch lososovitých rýb na Slovensku
    Na Slovensku je po pár rokoch opätovne zaznamenaný prípad výskytu nebezpečného vírusového ochorenia lososovitých druhov rýb – Infekčnej nekrózy pankreasu (IPN) u chovateľa z Podbieľa.
 
    Infekčná nekróza pankreasu (IPN) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie mladých lososovitých rýb v intenzívnych chovoch. Ochorenie je na zozname III európskej legislatívy a donedávna patrilo medzi choroby, ktoré podliehajú hláseniu a môžu byť zaradené do národného programu eradikácie. Pri poslednej novelizácii Zákona č. 39/2007 Z.z. bola žiaľ IPN z tohto zoznamu vypustená.
 
    Chorobu spôsobuje vírus patriaci do čeľade Birnaviridae. Po usušení je infekčný viac ako týždeň, vo vode pri teplote 20°C viac ako 3 mesiace.
V našich podmienkach je vnímavý voči chorobe pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký a lipeň tymiánový.

    Infekčná nekróza pankreasu má obvykle akútny priebeh. U malých rýb (do 5 cm) a teplote okolo 12°C prepuká nákaza už po 5 až 6 dňoch., inkubačná doba však môže byť aj dlhšia (2 až 4 týždne). Najprudší priebeh ochorenia je v rozmedzí teplôt 10 až 14°C. Postihnuté ryby vykazujú poruchy plávania (špirálovité otáčanie okolo pozdĺžnej osi), neskôr ležia na dne nádrže, alebo sú odplavované vodou, neprijímajú potravu, strácajú reflexy a hromadne hynú. Nápadné je tmavé sfarbenie tela postihnutých rýb. Z ďalších zmien sa vyskytuje jedno alebo obojstranné vypúlenie oka, krvácaniny na základniach plutiev a zväčšenie telovej dutiny. Pri pitve sa zisťuje presiaknutie orgánov až vodnatielka a krvácaniny v orgánoch. Vírus spôsobuje nekrózu infikovaných buniek pankreasu. V dôsledku týchto zmien dochádza k vážnym fyziologickým poruchám a rýchlemu hynutiu chorých rýb.
 
    Diagnóza sa potvrdzuje ako u všetkých viróz identifikáciou pôvodcu v Národnom referenčnom laboratóriu pre choroby rýb v SR.
 
    Terapia v súčasnosti nie je známa.
 
    Prevencia spočíva v prvom rade v ochrane chovov. Nakoľko je vírus prenášaný ako horizontálne (voda, výkaly rybožravých vtákov, náradie, potrava) tak aj vertikálne (ikry), samotná dezinfekcia ikier nemôže zabrániť prenosu vírusu.
V súčasnej dobe existujú komerčne dostupné vakcíny proti IPN, avšak ohlasy chovateľov vyjadrujú dosiaľ nedostatočnú efektivitu týchto vakcín.
 
    Z hľadiska prevencie vyplýva nevyhnutnosť zvážiť z akého chovu sa bude realizovať zarybnenie a súčasne požiadavka aktuálneho virologického vyšetrenia nakupovaných rýb.
 
    Veríme, že spoločným úsilím sa nám podarí eliminovať riziká prenosu tohto nebezpečného ochorenia na ryby v slovenských vodách.
 
 
 
 
 
17. 11. 2009
 
Domáce výsledky 2009 - súhrn >tu
 
Medzinárodné výsledky 2009 - súhrn >tu
 
 
17. 11. 2009
 
Zmeny v postupovej súťaži LRU-Plávaná od roku 2010
 
Pre skvalitnenie a zvýšenie úrovne pretekov bola sekcia na rozšírenom zasadnutí 10.1.2009 poverená prepracovať postupovú súťaž. Po jej prepracovaní zmeny nastanú v zlúčení II. ligy A a B od roku 2010:
  • II. ligu budú tvoriť 2 zostupujúce družstvá z I. ligy 2009
  • družstvá z II. ligy, ktoré skončili v skupine A a B do 6 miesta ( ak do danej skupiny nezostúpia dve družstvá )
  • II. ligu doplní víťaz divízie z roku 2009
II. ligu v roku 2010 bude tvoriť 13 družstiev. Od roku 2011 sa upraví stav družstiev na 12. Divízia sa rozdelí na dve skupiny A a B a tieto budú doplnené zostávajúcimi družstvami z II. ligy a družstvami divízie.
Podmienky čerpania dobrovoľných príspevkov
Na rozšírenom zasadnutí sekcie LRU - plavaná v Žiline, konanom dňa 10.01.2009 sa odsúhlasil dobrovoľný príspevok 3,- € za každého registrovaného pretekára. Príspevok bude splatný pri prezentácii družstiev v deň konania prvého kola postupovej súťaže( 1., 2. a divízia).
Vyzbierané prostriedky budú použité na rozvoj kategórie U14,U18,U22.
Za pokladníka bol určený p. Marcel ČAMPIŠ.
O použití prostriedkov rozhodne komisia, ktorá bude pracovať v zložení:
  1. p. PAVELKOVÁ
  2. p. VICENA
  3. p. FARSKÝ
  4. p. URBAN
  5. p. ČAMPIŠ
Záverečnú správu čerpania príspevkov predloží na rozšírenom zasadaní sekcie LRU - plávaná v januári p. ČAMPIŠ.
Začlenenie žien do I. ligy LRU-P od roku 2010
Na základe uznesenia z rozšíreného zasadania LRU-P zo dňa 10.1.2009 na ktorom bolo dané za úlohu členom sekcie aby tento návrh dopracovali a uviedli do praxe.
Sekcia sa uzniesla na modely :
  1. Od roku 2010 bude do každého prvoligového družstva povinne zaradená jedna žena ako piaty člen družstva.
  2. Tieto ženy budú súťažiť v samostatnom sektore a budú sa aj samostatne hodnotiť.
  3. Výsledky žien sa v ročníku 2010 nebudú započítavať do výsledkov družstva.
  4. Ak však niektoré družstvo nezaradí do svoje zostavy ženu, pripočíta sa tomuto družstvu v konečnom hodnotení 5 trestných bodov.
  5. Od roku 2011 budú ženy súčasťou päťčlenného družstva.
  6. Ženy budú súťažiť v samostatnom sektore.
  7. Do súťaže družstiev budú počítane len štyri najlepšie výsledky z piatich sektorov.
    To znamená, že ak niektorá žena bude mať v sektore lepší výsledok ako jej kolega z družstva bude do výsledkov počítane jej umiestnenie.
Týmto spôsobom sa nám dúfam podarí znovu oživiť súťaženie našich kolegýň rybárok a prispieť k ďalšiemu rozvoju športového rybárstva. V prípade väčšieho záujmu žien sa môže tento model uplatniť aj v II. lige.

Miroslava Pavelková, v.r.
vedúca sekcie LRU-plávaná
 
 
 
 
 
 
 
09. 11. 2009
 
 
Registrácia a prihláška do súťaží pre rok 2010
 
V zmysle registračného poriadku SRZ pre postupové súťaže čl.1 a 2 Vás žiadame pre ročník 2010 predložiť v dvoch výtlačkoch:
  1. Prihlášku do súťaže – do jednotlivých postupových súťaží, pre každé družstvo samostatne.
  2. Žiadosť o registráciu pretekárov
    1. pre prolongáciu k žiadosti pripojte už vydané registračné preukazy
    2. žiadosť o registráciu nových pretekárov
  3. Doklad o uhradení štartovného poplatku
    Štartovné za účasť družstva v postupovej súťaži SRZ v disciplínách LRU P, LRU M, LRU PR a RT pre rok 2010 je stanovené nasledovne:
    • 1. liga ................ 133,00 €
    • 2. liga ................ 100,00 €
    • divízia ................ 50,00 €
    • liga RT ................ 65,00 €
    Bankové spojenie: VÚB a.s. Žilina, č.ú. 158 32 432/0200

    Nezabudnite uviesť variabilný symbol disciplíny:

    Pre disciplínu LRU P:   6322
    Pre disciplínu LRU M:   6321
    Pre disciplínu LRU prívlač:   6324
    Pre disciplínu RT:   6323
Na základe požiadavky vedúcich sekcií a po schválení prezídiom OŠČ Vám oznamujeme, že sa mení termín pre prihlásenie družstiev do postupových súťaží a termín uzávierky prihlášok je 15.12.2009.
Zmena termínu pre podanie prihlášok nastala hlavne preto, aby vedúci sekcií v januári a februári na rozšírených zasadnutiach už mohli operovať s presným počtom prihlásených družstiev v jednotlivých súťažiach, čo napomôže aj pri schvaľovaní termínového kalendára pre ročník 2010.

Ing. Ferdinand Baláž, v. r.
tajomník
 
 
 
 
 
04. 11. 2009
 
 
 
 
 03. 11. 2009
 
Stanovisko SRZ-Rada Žilina k problematike predačného tlaku kormorána veľkého na rybárskych revíroch SRZ
 
 
    Z hľadiska početnosti, ako aj časovej a priestorovej distribúcie populácie, výskyt zimujúcich kormoránov v súčasnosti predstavuje vo viacerých oblastiach Slovenska neprirodzený a nežiadúci fenomén, keďže pôvodné spoločenstvá rýb nie sú na vplyv takéhoto rozsahu prispôsobené. Dochádza tak k neodhadnuteľnému dlhodobému dopadu na rybie populácie a potenciálne nepriamo aj na iné zložky fauny, vo viacerých prípadoch aj na zraniteľné a ohrozené druhy. Pôvodnosť kormorána veľkého pri súčasnej početnosti nemožno v žiadnom prípade vzťahovať na územia, kde je jeho vplyv najkritickejší, to znamená na celý stredný a horný tok Váhu a Hrona, na Turci, Kysuciach, Orave, ako aj na oblasť Ponitria. Osobitne v rámci manažmentu chránených území (rieka Orava, horný Váh) by mal byť tak výrazný alochtónny vplyv eliminovaný na minimum, a to bez ohľadu na to, aké veľké "hospodárske" škody spôsobuje.
 
 
    Akceptujeme nutnosť ochrany našej pôvodnej hniezdnej populácie kormorána veľkého ako prirodzenej súčasti našej fauny, za takúto však nemožno považovať početné migrujúce kŕdle (až 20-násobok stabilnej hniezdnej populácie) s jednoznačne inváznym charakterom výskytu. Zároveň nesúhlasíme ani s podporou hniezdenia kormoránov na umelo vybudovaných vodných plochách primárne určených na chov násadových rýb. Na týchto lokalitách by jeho prítomnosť mala byť zredukovaná na minimum. Navyše, na základe aktuálnych pozorovaní pôvodne zimujúce kolónie u nás zostávajú v čoraz väčšom počte počas celého roka, a tieto je potrebné odlišovať od vlastnej hniezdnej populácie.
 
 
    Konkrétnymi preukaznými príkladmi negatívneho dopadu predácie kormoránov na ichtyocenózy našich tokov sú najmä výsledky z rieky Orava a z úseku rieky Váh od Kraľovian po vyrovnávaciu vodnú nádrž Bešeňová podložené ichtyologickými prieskumami ako aj evidenciou úlovkov športových rybárov. Aktuálne zistené hodnoty ichtyomasy na týchto lokalitách, kde sa kormorány vyskytujú v niekoľko sto členných kolóniách od roku 2000, výrazne zaostávajú za výsledkami z predchádzajúcich ichtyologických prieskumov, ale aj z iných riek podobného charakteru. V súlade so zisteniami viacerých štúdií zo zahraničia bola na oboch tokoch zaznamenaná predovšetkým výrazne znížená početnosť populácie lipňa tymiánového, ako najzraniteľnejšieho druhu, ako i pstruha potočného a tiež jalca a ostatných kaprovitých rýb, s čím koreluje aj štatistika úlovkov týchto druhov rýb za posledné roky na príslušných rybárskych revíroch. Zarybňovanie násadami lipňa a pstruha je pritom v posledných rokoch udržované na porovnateľnej miere. Na základe hrubého odhadu kormorány na uvedených úsekoch tokov každoročne skonzumujú až jednu tretinu celkovej ichtyomasy.
 
 
    Popri antropogénnych zásahoch do vodných biotopov predstavuje predačný tlak kormoránov v súčasnosti jeden z hlavných vplyvov ohrozujúcich ichtyocenózy našich vôd a ako taký je nevyhnutné ho v dostatočnej miere eliminovať. Okrem priamej konzumácie rýb dochádza jeho pôsobením k závažným sekundárnym stratám vo vzťahu k prirodzenej reprodukcii rybích populácií (úhyn poškodených rýb, znížená reprodukčná schopnosť vplyvom stresu, redukcia genofondu), ktorá je už vplyvom ľudskej činnosti aj tak značne obmedzená. Táto skutočnosť je ešte umocnená faktom, že predáciou kormoránmi sú často najviac postihnuté práve zimujúce generačné stáda rýb pripravujúce sa na neres alebo ryby priamo na neresovom ťahu. Dôležitá je pritom nielen decimácia rybársky najviac využívaných druhov rýb, ale aj všetkých ostatných, keďže všetky sú na seba naviazané v rámci ustálených ekologických vzťahov, predovšetkým potravných.
Situáciu je potrebné riešiť akútne, čo je v súčasnosti možné jedine aktívnym obmedzením výskytu kormoránov na postihnutách lokalitách. Revitalizačné opatrenia samozrejme vo všeobecnosti predstavujú významný prínos pre kvalitu prírodných biotopov a ich ekologickú rovnováhu, vo vzťahu k riešeniu daného problému sú však výrazne dlhodobého charakteru (často prakticky nerealizovateľné) a ich účinnosť bez samotného zníženia početnosti kormoránov je veľmi otázna (v niektorých prípadoch dokázaný rovnako veľký úbytok rýb vplyvom kormorána v rámci regulovaných i prirodzených úsekov toku; kritická situácia aj na prírodne zachovanom úseku rieky Orava). Regulácie vodných tokov (zmena vodného režimu, vodné stavby, atď) nemožno všeobecne pokladať za primárnu príčinu súčasného výskytu zimujúcich kŕdľov, keďže tieto zásahy boli uskutočnené už dlhšiu dobu pred prvými hromadnými náletmi vtákov na našom území. Vysoká početnosť zimujúcich kormoránov na vnútrozemských vodách v rámci celej Európy je najmä výsledkom nadmerného rozvoja populácie tohto druhu v hniezdnych oblastiach v poslednom období.
 
 
    Principiálne považujeme odďaľovanie ráznej regulácie početnosti kormorána, ako druhu s jednoznačne invazívnym charakterom výskytu v postihnutých oblastiach na našom území a často nepredvídateľným vplyvom (či už priamym alebo nepriamym) na populácie pôvodných druhov rýb, ako i iných živočíchov, za neopodstatnené. Uvedomujeme si, že problém treba riešiť v dlhodobom horizonte z globálneho hľadiska, t.zn. celoeurópsky zmeniť prístup k ochrane kormorána veľkého a začať regulovať rozvoj jeho hniezdnych populácií, na druhej strane je však potrebné lokálne zabezpečiť akútnu ochranu rybích spoločenstiev pred týmto predátorom.
 
 
    Podľa nášho názoru je súčasnú situáciu možné účinne riešiť iba regulovaným odstrelom kormoránov, keďže bežné plašenie tak, aby bolo dlhodobo účinné, je neúnosne časovo a personálne náročné a teda prakticky nerealizovateľné. Skúsenosti navyše dokazujú, že tieto vtáky sa voči plašeniu stávajú veľmi prispôsobivé, čím sa ochrana rybárskych revírov stáva neefektívna. Plašenie v kombinácii s odstrelom sa už dlhšie využíva vo viacerých európskych krajinách, vrátane susedných štátov, pričom tento spôsob riešenia sa ukázal ako najúčinnejší pre aspoň čiastočnú ochranu rybárskych revírov. Účinnosť tohto prístupu bola potvrdená v lokálnom meradle aj na viacerých tokoch podmienkami porovnateľných s našimi. Účelom odstrelu má byť prinajmenšom účinné plašenie a tým aspoň čiastočné vytlačenie kormoránov mimo ohrozených oblastí, ako spôsob akútnej ochrany rýb, kým sa neprikročí ku globálnemu celoeurópskemu manažmentu a neprejavia sa výsledky v rámci neho prijatých opatrení.
 
 
    Postoj Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku považujeme za silno jednostranný, nadradzujúci ochranu jedného živočíšneho druhu nad inými, často reálne ohrozenými. Okrem faktu, že predácia kormoránom spôsobuje priamu ujmu členom Slovenského rybárskeho zväzu v podobe nižších úlovkov, vznikajú jej pôsobením potenciálne škody na genofonde voľne žijúcich populácií rýb, čo vedie k znižovaniu kvality prírodných biotopov. Je dôležité si uvedomiť, že už vyše polstoročia u nás existuje systém rybárskeho obhospodarovania garantovaný zákonom, ktorého správne fungovanie je momentálne v priamom konflikte s vplyvom zimujúcich populácii kormoránov. Zarybňovanie na základe zarybňovacích plánov schválených Ministerstvom životného prostredia SR je jedným z nástrojov, ktoré majú zabezpečiť priaznivý stav ichtyocenóz v našich revíroch a tým potrebnú kvalitu vodného prostredia pri ich súčasnom rybárskom využití. V prípade neúmerného predačného tlaku zimujúcich kormoránov tak ide popri finančných stratách vo vzťahu k umelému zarybňovaniu najmä o ekologickú ujmu v podobe poškodzovania prírodných biotopov.
                                                                                                                                                                                                                        zdroj: SRZ rada                                                                                                                                      
   
 
                                                     
 
 
 
 
TOPlist