Oficiálna stránka  MO SRZ DOLNÝ KUBÍN

Atlas rýb

Amur biely
  
Latinský názov: Ctenopharyngodon idell
Lovná miera: 60cm
Doba hájenia: nehájená 
Čeľaď: kaprovité
Dĺžka života: 15 rokov
 
Boleň dravý
 
Latinský názov: Aspius aspius
Lovná miera: 40cm
Doba hájenia: 15. 3 - 31. 5
Čeľaď: kaprovité
Dĺžka života: 15 rokov
 
Hlavátka podunajská
Latinský názov: Hucho hucho
Lovná miera: 70cm
Doba hájenia: 1.1 - 31.10  
Čeľaď: lososovité
Dĺžka života: 30 rokov
Hlavátka podunajská: Hlavátka podunajská dorastá do 1,3 m a 20 - 25 kg, vzácne do 1,8 m a 60 kg. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate oblými alebo ixovitými čiernymi škvrnami. Neresí sa na jar. Je stálym sladkovodným druhom, endemitom horských a podhorských tokov dunajského povodia. V dôsledku silného znečisťovania a úprav vodných tokov zanikajú jej neresiská, takže jej hrozí vyhynutie. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu. Má veľmi kvalitné mäso. Je cennou športovou rybou.
Kapor rybničný
Latinský názov: Cyprinus carpio
Lovná miera: 40cm
Doba hájenia: 15.3 - 31.5 
Čeľaď: kaprovité
Dĺžka života: 40 rokov
Kapor obyčajný: Kapor obyčajný dosahuje veľkosť až vyše 1 m a hmotnosť vyše 20 kg. Neresí sa na jar na čerstvo zaplavených lúkach. Samička znáša až milión ikier vo viacerých dávkach. Pri nerese ju sprevádza vždy niekoľko samcov. Vyliahnutá mlaď sa spočiatku živí planktónom. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva mierne tečúce rieky a ich inundačné zóny; žije i v jazerách. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Vyskytuje sa v riekach úmoria Stredozemného, Čierneho, Kaspického a Aralského mora, žije tiež v jazere Issyk-Kul. Výborné vlastnosti a kvalitu mäsa kapra poznali už starí Rimania, ktorí mali pri Dunaji v prvom storočí pr. n. l. početné osady a tábory. Oni prví začali prechovávať kapry v osobitných rybníkoch a ich zásluhou sa dunajské kapry dostali aj do nových akvatórií. Po úpadku Rímskeho impéria pokračovali v domestikácii kapra stredovekí mnísi. Vyše tisícročným chovom a šľachtením vznikol rybničný kapor, ktorý sa od divého líši vyšším telom a tiež tým, že sa prispôsobil životu v stojatých vodách. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou. Ročný úlovk divého i domáceho kapra v Európe je okolo 190 000 t.
Lipeň tymiánový
Latinský názov: Thymallus thymallus
Lovná miera: 27cm
Doba hájenia: 1.1 - 31.5 
Čeľaď: lososovité
Lipeň tymiánový: Lipeň tymiánový dosahuje veľkosť najviac 500 mm a hmotnosť 1 kg. Telo má pestrofarebné, s veľkou chrbotovou plutvou, ktorej zadný koniec majú samce pretiahnutý. Mladé lipne majú na bokoch tela modrasté priečne škvrny, čím sa podobajú napr. pstruhom. Je rozšírený po takmer celej Európe, na juh po Švajčiarsko a po povodie Dunaja. Uprednostňuje rýchle podhorské riečky s čistou vodou. Na mnohých miestach žije aj v jazerách, neresí sa ale v riekach. Má chutné, jemné mäs
Pstruh dúhový
Latinský názov: Oncorhynchus mykiss
Lovná miera: 25cm
Doba hájenia: 1.1 - 15.4
Čeľaď: lososovité
Pstruh dúhový: Pstruh dúhový dosahuje dĺžku 1,2 m. Boky, chrbtovú a chvostovú plutvu má posiate tmavými škvrnami. Pozdĺž bokov sa mu tiahne purpurový a červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, od Kalifornie až po Aljašku. Neresí sa v sladkých vodách koncom zimy a na jar. Mlaď sa tiahne po 1 - 2 rokoch do mora. Tvorí stále sladkovodné formy, analogické potočným a jazerným pstruhom. Jedna z týchto foriem sa stala predmetom chovu i v Európe.
Pstruh potočný
Latinský názov: Salmo trutta m. fario
Lovná miera: 25cm
Doba hájenia: 1.9 - 15.4 
Čeľaď: lososovité
Pstruh potočný: Všade tam, kde žije alebo kedysi žil pstruh morský, sa vytvorili jeho stále sladkovodné populácie, ktoré prestali migrovať do mora. Migrujúce a stále sladkovodné populácie, ktoré prestali migrovať do mora. Migrujúce a stále sladkovodné populácie však môžu spontáne prechádzať jedna v druhú. Ak žijú v tečúcich vodách, vytvárajú tzv. pstruhy potočné, ak v jazerách - pstruhy jazerné. Potočné pstruhy dosahujú dĺžku 500 mm a hmotnosť 1 kg, vzácne do 2 kg, jazerné do 6 kg, výnimočne aj 30 kg. Obľubujú čisté vody bohaté na kyslík.
Pstruh jazerný
Latinský názov: Salmo trutta m.lacustris
Lovná miera: 45cm
Doba hájenia: 1.9 - 15.4
Čeľaď: lososovité
Pstruh jazerný má pretiahnuté, bočne trocha sploštené telo, staršie jedince majú vyšší chrbát ako mladé ryby. Medzi chrbtovou a chvostovou plutvou je tuková plutvička. V bočnej čiare je 110-120 malých šupín, medzi tukovou plutvičkou a bočnou čiarou 14-19 (zväčša 16, vrátane šupín bočnej čiary). Má tupý rypák a široké ústa (kútiky dosahujú až za oči). Horné a dolné žiabrové výrastky prvého žiabrového oblúka sú gombíkovité, stredné paličkovité. Ozubenie čeriesla: 4-6 zubov na doštičke, vpredu na zadnej časti zväčša jednoduchý, vzadu dvojitý rad zubov, ktoré sú striedavo zohnuté zľava doprava. Sfarbenie: veľmi závisí od stanovišťa, na bokoch sú rozlične veľké nepravidelne tvarované cierne škvrny, medzi ktorými ležia aj hnedé až cervenavé bodky a prstence, najmä u mladých rýb.Dĺžka: 40-80cm(-140).Veľké a hlboké, na kyslík bohaté jazerá od severného Ruska, Škandinávie, Islandu, Britských ostrovov cez strednú Európu až do alpskej oblasti a bývalej Juhoslávie.Migrujúca forma z veľkej skupiny pstruhov, na neres preniká do riek (niekedy neres prebieha aj v jazere). Neres trvá od októbra do decembra. 5-5,5 mm veľké ikry (asi 1 000-2 000 na 1 kg hmotnosti samičky) kladú do veľkých jám a zakrývajú štrkom. Mladé ryby po 1-2 rokoch migrujú do jazera. Potrava: drobné živočíchy, v starobe ("dnové pstruhy") ryby.
Šťuka severná
Latinský názov: Esox lucius
Lovná miera: 60cm
Doba hájenia: 1.1 - 15.6
Šťuka severná: Šťuka severná rastie veľmi rýchlo a dosahuje dĺžku až vyše 1,5 m a hmotnosť 35 kg. Má valcovité, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa. Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby. Opotrebované zuby sa postupne vymieňajú. Zuby má aj na iných kostiach, sú však menšie a zahnuté hrotmi dozadu. Chrbtová plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava v zárastoch vodných rastlín a nehybne striehne na korisť. Šťuka sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 15 mm je schopná loviť larvy vodného hmyzu. Keď dosiahne dĺžku zhruba 50 mm, začína sa živiť takmer výlučne rybami. Za nepriaznivých podmienok, pri nedostatku mlade iných druhov rýb rastú šťuky veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnakovekých šťúk sú značné. Menšie jedince sú potom ľahkou a vítanou korisťou väčších. Pri šťukách sa teda bežne vyskytuje kanibalizmus. Pritom šťuka môže byť kanibalom už od 21 mm; častejšie však až od 100 mm. Neresí sa skoro na jar, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6 °C. Vtedy tiahne do celkom plytkých vôd a stáva sa tak ľahko dostupnou korisťou pytliakov. Má jeden z najväčších areálov spomedzi sladkovodných rýb - žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Je cennou športovou rybou. Má hospodársky význam ako prirozdený regulátor premnožených populácií burinných rýb. Má chutné mäso.
Sumec veľký
 
Latinský názov: Silurus glanis
Lovná miera: 70cm
Doba hájenia: 15.3 - 15.6 
Čeľaď: sumcovité
Dĺžka života: 30 rokov
Sumec veľký je dravá ryba, ktorá žije na dne, je aktívny za súmraku a v noci a vykazuje celý rad zvláštnych znakov. Mohutné telo je rozčlenené na širokú plochú hlavu, krátky guľatý trup a dlhú, bočne stlačenú chvostovú plutvu. Dĺžkový pomer hlavy, trupu a chvostovej časti je 5:7:18. Koža sumca je bez šupín. Sfarbenie sumca je prispôsobené prostrediu v ktorom žije a silne sa líši. Sumec je po vyze najväčší druh sladkovodnej ryby, ktorý dosahuje tiež najvyšší vek v celej oblasti svojho rozšírenia. Presné údaje o jeho maximálnej veľkosti sú však sporadické a neisté. V Dnepry boli napríklad ulovené exempláre s váhou 320 kilogramov, v Tise sumce dlhé až 3,5 metra. Spoľahlivé údaje veku týchto rýb uvádzajú vek 20 rokov. Nielen tvar tela, ale i veľkosť a poloha plutiev naznačuje, že sumec žije prevažne na dne. Mohutné prsné plutvy sú umiestnené bezprostredne za skrelami a siahajú až k základom podstatne menších brušných plutiev. Najdlhšia je análna plutva, zaberajúca asi 58 percent celkovej dĺžky tela.
Zubáč veľkoústy
 
Latinský názov: Stizostedion lucioperca
Lovná miera: 50cm
Doba hájenia: 15.3 - 15.6
Zubáč veľkoústy: Zubáč veľkoústy dorastá do dĺžky 1,3 m a hmotnosti 15 kg, obyčajne však máva iba do 8 kg. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má 8 - 12 priečnych hnedočervených pásov. Je to dravá ryba živiaca sa inými rybami. Pred neresením upravuje samec na dne hniezdo, do ktorého samička znáša ikry. Ikry stráži a starostlivo ovieva plutvami samec. Priháňa tak k nim čerstvú vodu a zároveň ich aj čistí od nánosov. Stráži veľmi statočne, útočí na každého votrelca. Zostáva pri hniezde aj pri poklese vody, takže mu potom často vyčnieva z vody chrbát. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more a od severovýchodného Turecka až po Škandináviu. Na západ od Rýna je introdukovaný. Obýva najmä spodné toky riek, čisté ramená a jazerá; darí sa mu aj v údolných nádržiach. Žije tiež v slanej vode Čierneho a Kaspického mora, neresí sa ale v sladkých vodách. Z hospodárskeho hľadiska je to veľmi cenný druh. Jednak ako dravec decimuje premnožené populácie burinových rýb (hrebenačky a ostrieže...), jednak má kvalitné a veľmi chutné mäso bez kostí. Vysoko si ho cenia športoví rybári ako bojovnú rybu.
Zubáč volžský
 
Latinský názov: Stizostedion volgensis
Lovná miera: 35cm
Doba hájenia: 15.3 - 15.6
.
Úhor európsky
 
Latinský názov: Anquilla anquilla
Lovná miera: 45 cm
Doba hájenia: 1.9 - 30.11
Úhor európsky:  Úhory sú ryby, ktoré majú hadovito predĺžené telo. Prostriedkom tela sa im tiahne chrbtová plutva, ktorá neprerušene pokračuje až na koniec tela ako plutva predchvostová, chvostovú a brušnú plutvu nemajú. Plutvy sú mäkké a bezlúče. Celé telo majú pokryté šupinami, ale niektoré druhy majú holé, sliznaté telo.
Lieň sliznatý
Latinský názov: Barbus barbus
Lovná miera: 25 cm
Doba hájenia: od 15. marca do 15. júna
Lieň sliznatý: dorastá do veľkosti 600 mm a hmotnosti 8 kg. Telo má pokryté pevne sediacimi drobnými šupinami. Jeho zafarbenie závisí od prostredia, v ktorom žije. Dáva prednosť stojatým a mierne tečúcim vodám, zdržiava sa najmä v zárastoch. Je nenáročný na obsah kyslíka vo vode. V zime dokáže prečkať v bahne nepriazeň počasia. Je rozšírený takmer po celej Európe a sev. Ázii. Má kvalitné mäso. Pre svoju nenáročnosť sa hodí do vôd, v ktorých sa nedarí kaprovi.
Mrena severná
Latinský názov: Barbus barbus
Lovná miera: 40 cm
Doba hájenia: od 15. marca do 15. júna 
Znaky: Má dlhé, štíhle telo s takmer rovnou líniou brucha a iba málo vyklenutým chrbtom. Rypák je chobotovite predĺžený, spodné ústa majú hrubé mäsité pysky, na okraji horného pysku sú 4 fúziky. Na bočnej čiare je 55-65 stredne veľkých šupín. Na chrbtovej plutve má 11-12 lúčov, najdlhší je skostnatený a na zadnom okraji pílkovitý, na análnej plutve je 8 lúčov. Chvostová plutva je vykrojená. Pažerákové zuby sú v troch radoch, 2.3.5-5.3.2. Sfarbenie: chrbát je zväčša hnedý až sivozelený, boky svetlejšie, so zlatým leskom, brušná strana belavá často s červenavým leskom. Všetky plutvy sú zelenavosivé. Prsné, brušné a análna plutva, ako aj dolný lalok chvostovej plutvy sú červenavé. U mrien sa vyskytujú zlaté varianty ("zlaté mreny"). Dĺžka: 30-50 cm, max. 100 cm.Výskyt: Čisté tečúce vody bohaté na kyslík, s pieskovým alebo štrkovým podkladom ("pásmo mreny") od juhozápadného Anglicka, Francúzska, oblasti na sever od Álp po oblast' Čierneho mora. Nevyskytuje sa v Irsku, Škótsku, Dánsku a Škandinávii. Má 3 poddruhy: B. b. gallicus (povodie Garonny vo Francúzsku), B. b. macedonicus (Dalmácia, Vardar) a B. b. thessalus (Tesália).Spôsob života:  Žije v kŕdľoch cez deň najmä v silnejších prúdoch blízko dna. Čas neresu je od mája do júla. Samčeky vtedy majú silnú neresovú vyrážku. Neresia sa na plytkých štrkových laviciach. Počet ikier je 3 000 až 9 000, mlad' sa liahne o 10-15 dní. Potrava: malé dnové živočíchy, ikry a v malom množstve rastliny.
Nosáľ sťahovavý
atinský názov: Vimba vimba
Lovná miera: 25 cm
Doba hájenia: od 15. marca do 31. mája 
Čeľaď: ostračkovité
Dĺžka života: 12 rokov
Znaky:  Má pretiahnuté, bočne sploštené telo (asi 4-krát také dlhé ako vysoké) nosovito vyčnievajúci, mäsitý rypák a spodnú, podkovovite zahnutú ústnu štrbinu (spodný pysk bez rohovinového povlaku). Na bočnej čiare je 53-61 šupín. Chrbtová plutva má 11, análna 20-25 lúčov. Pažerákové zuby sú v jednom rade, 5-5. Sfarbenie: chrbát je tmavý, sivý až modravý, boky svetlejšie, strieborné, brucho je biele. Samček v "svadobnom šate" má hornú stranu hlavy a tela (až po stredovú čiaru) čiernu, zamatovolesklú, brušnú stranu (pysky, hrdlo, prsná a brušná oblasť) oranžovú až červenú. Párne plutvy a análna plutva sú červené, chrbtová a chvostová plutva čierne. Rypák je čierny až modročierny ("sadzový nos", "modronos"). DÍžka: 20-35 cm, max. 50 cm.Výskyt:  Pomaly tečúce vody s pieskovým a bahnovým podkladom a na potravu bohaté jazerá v nížinách. Základná forma (V. v. vimba) žije v oblasti Severného a Baltského mora. Má 4 poddruhy: V. v. bergi (dolný tok Bugu), V. v. carinata (Dunaj až Kubáň), V. v. persa (Kaspické more, dolný tok Volgy), V. v. tenella (rieky na Krymskom polostrove, Kubáň až západné Zakaukazsko). V juhobavorských a hornorakúskych jazerách sa vyskytuje V. elongata. V severných prítokoch Egejského mora žije V. melanops.Spôsob života:  Plachá, spoločensky žijúca kaprovitá ryba, v lete najmä v plytkej príbrežnej zóne. Čas neresu je od mája do júla. Ikry kladie na plytčinách pri brehoch. Potrava: malé dnové živočíchy.
 
Karas striebristý
Latinský názov: Carassius auratus
Lovná miera: nehájená
Doba hájenia: nemá lovnú mieru
Karas striebristý: plošne pokrýva celé územie SR. Aj keď sa jedná o introdukovaný druh,
plne sa naturalizoval a v súčasnosti jeho vplyv na ichtyofaunu môžeme posudzovať z dvoch
hľadísk. Z pohľadu športových rybárov je rybou intenzívne lovenou. Z hospodárskeho hľadiska
však citeľne ovplyvňuje v rybníkoch produkciu hospodárskych druhov rýb, vo voľných vodách
je tiež potravným konkurentom a svojím spôsobom rozmnožovania zapríčiňuje znižovanie
početnosti populácií iných druhov
Tolstolobik biely
Latinský názov: Hypophthalmichthys molitrix
Lovná miera: 45cm
Doba hájenia: nahájená 
Čeľaď: kaprovité
Dĺžka života: 20 rokov
Popis: Dovezený druh veľkej kaprovitej ryby s drobnými striebornými šupinami živiaci sa rastlinným planktónom. Dorastá značných rozmerov, ale veľmi ťažko sa loví na udicu. Obrovská ryba filtrujúca z vody tu najjemnejšiu potravu. Rozpoznávacie znaky: veľká hlava, menší ako u tolstolobca, nízko posadené oči, svetlé sfarbenie po celej dĺžke brucha.Tolstolobik biely  je veľká kaprovitá ryba pochádzajúca z riek od Amuru až po južnú hranicu Číny. Ako hospodársky významná ryba bola vysadená na miestach sveta vrátane Európy. K nám bola dovezená v roku 1965  a spočiatku chovaný v rybníkoch. Až neskôr bol vysadený aj do športových revírov. Očakávalo sa od neho, že zvýši produkciu nášho z veľkej časti kaprového rybníkarstva a prípadne sa stane zaujímavým objektom športového rybolovu. Bohužiaľ jeho význam v žiadnom z týchto dvoch bodov dodnes nedosahuje možností, akých by mohol. V prípade produkčného chovu nie je po tejto rybe na trhu dostatočný dopyt a z hľadiska lovu udicou sa jedná o ťažko lovitelný druh. Poznať tolstolobika nie je ťažké. Veľká hlava s nízko posadenými očami umožňuje zámenu len s tolstolobickom pestrým. Na rozdiel od tejto tmavo mramorované ryby je telo tolstolobika strieborného šedé so šedými alebo šedo žltými plutvami . Na bruchu sa nachádza  ostrá plutva tiahnuca sa po celej dĺžke brucha až k vnútornému otvoru. V prednej  časti je pokrytý šupinami, vzadu je holý. U tolstolobika je táto plutva kratšia – len od brušnej plutvy dozadu. Biológia druhu: Vo svojej  pôvodnej  vlasti je tolstolobik riečny rybou obývajúcou  okrem hlavného toku i postranné ramena a jazerá spojená s riekami. Jedná sa o rybu, ktorá sa rýchlo pohybuje a je pomerne plachá. Podľa mnoho údajov z literatúry tolstolobici radi vyskakujú z vody a pomocou vysokých skokov unikajú i zo sietí.Potravou tolstolobika je predovšetkým planktón a v dospelosti sa živí skoro  výhradne rastlinným planktónom. Jeho jemný filtrační aparát umiestnený na žiabrach je schopný z vody oddeliť i jednobunečné riasy, ktoré sú potom trávené v zažívacom ústrojenstve disponujúcim črevom, ktoré je až 15 x dlhšie ako telo ryby (u kapra je to 2,5 až 3 x). V prípade nedostatku planktónu sa tolstolobici živia i detritem. Spôsobom výživy je tolstolobik jedinečnou rybou, ktorá využíva najdostupnejšiu potravu zo samého základu potravnej pyramídy, prakticky nekonkuruje iným druhom a vďaka tomu, že ich potrava neprechádza ďalšími články potravného reťazca, vykazuje ich mäso najnižší obsah škodlivín zo všetkých našich druhov rýb. Príjem potravy je u tolstolobika enormní, v teplom období môže dosiahnuť až 20 % hmotnosti tela. Naproti tomu v zime, kedy je planktónu nedostatok, býva príjem potravy zastavený. Význam tolstolobika je značný  v krajinách s teplými klimatickými podmienkami, kde má po väčšinu roku dostatok potravy. Príkladom je práve Čína, odkiaľ táto ryba pochádza. Miestne rybníky skombinované s kapra, tolstolobika, bieleho a čierneho amura a jedného druhu ryby živiacou sa mäkkýšmi vykazujúcu  produkciu cez 10 ton z hektáru, čo je v našich pomeroch nepredstaviteľné číslo – asi dvadsať násobok produkcie dobrého kaprového rybníka
Sivoň potočný
Latinský názov: Salvelinus fontinalis
Lovná miera: 25cm
Doba hájenia: 1.1 - 15.4
 
latinsky názov : Abramis brama
Lovná miera: 30 cm
Doba hájenia: 15.3 - 31.5
Kaprovitá ryba v naších vodách hojne vyskytujúca všežravá .Pohlavná dospeloť okolo 3 roku života rastuúca bežne do velkosti okolo 40 cm ale nie je rarita uloviť aj 60 až 75 cm.
rozpoznávacie znaky : má vysoké ploché telo Mladí pleskáč ma striebristú farbu čierne plutvy a z boku veľmi sploštené telo .Pri váhe pleskáča nad 1,30kg sa sfarbenie pleskáča mení na sivohnedú a niektoré veľké exepláre a to zvlášť z štrkopieskových jám ,majú nápadne brondzové zafarbenie ,ktoré v niektorých prípadoch prechádza takmer až do čiernej.S pribúdajucim vekom pleskáč mení tvar tela do miskovitej podoby výrazne zvýšeným chrbtom a je dosť pokrytý slizom Výrazne zvesené spodné ústa a vysúvajúci horný pysk naznačujú ,že pleskáč sa živí prevažne zberom potravy z dna.
Pleskáč nie je milovníkom silných prúdov .i napriek tomu je dosť rozšírený.Hoci sa táto ryba zriedka kedy vyskytuje v silných prúdoch ,veľké exepláre možno nájsť v riekach ,kde sa zhromažďujú na vnútornej strane zákrut riek v tichšej vode za plytčinami a v miestach ,kde rýchlo tečúca voda spomaľuje .
V odlišných prostrediach pleskáč dorastá do rôznych veľkostí ,obyčajne je však ryba so 4,50kg považovaná za dobrý úlovok aj ked v mnohých vodách túto veľkosť nedosahuje.
Prirodzenou potravou pleskáča sú živočíchy riečneho dna ,ako sú mäkkýše,planktóny,ďalej veľké množstvo lariev hmyzu .Ústa pleskáča sú prispôsobene na hladanie potravy odsávaním usadenín z dna čo sa často prejavuje zakalením vody a unikaním veľkého množstva bubliniek ,ktoré môžu spoľahlivo signalizovať prítomnosť celého húfu.Pleskáče sa zdržujú do početných húfov ,ktoré sa neustále presúvajú z miesta na miesto pretože veľmi rýchlo dokážu vyčerpať zásoby prirodzenej potravy.Takto vznikajú ich potravinové trasy ktoré rybári dobre poznajú.
Podustva severná
 
Latinský názov: Chondrostoma nasus
Lovná miera: 30cm
Doba hájenia: 15.3 - 31.5
Druh s väčším európskym rozšírením. Žije najmä v hlavnom toku a v prietočných ramenách riek. Má priečne, nízko postavené tvrdé ústa, ktorými zoškrabáva rastlinné nárasty z kameňov dna. Vnútro brušnej dutiny má čierne. Žije v stádach.Ako litofilný druh rozmnožuje sa v apríli na plytkých štrkových poliach v prúdoch. Samce majú v tom čase biele kožné vyrážky, samice menej. Vyliahnuté zárodky sa vyvíjajú na dne medzi kameňmi.Dorastá do hmotnosti 1 kg, zriedka i viac. Je významnou športovou rybou, vyžadujúcou jemné náradie, vlas i háčik. Berie tak jemne, že plaváčik sa takmer nepohne. Vhodné nástrahy sú dážďovky, kostné červy, krúpy, cestoviny a šrot.
Jalec hlavatý
 
Latinský názov: Leuciscus cephalus Lovná miera: 20 cm
Doba hájenia: nehájená
Jalec hlavatý má valcovité telo dosahujúce dĺžky obvykle v rozmedzí 25 - 45 cm a hmotnosti okolo 1 kg. Rekordný úlovok mal dĺžku 75 cm a hmotnosť 5 kg. Typické pre jalce hlavate je výrazné červené sfarbenie plutiev a načiernalý chvost. Samice sú mohutnejšie ako samci.Bežne sa vyskytuje v tečúcich vodách na celom Slovensku s výnimkou horských pstruhových potokov. Ďalej sa vyskytuje po celej Europe s výnimkou Škandinavie a Škotska. Jalec hlavatý je aktívny po celý rok.Jalec hlavatý je všežravá ryba. Potravu tvorí prevážne hmyz a jeho larvy, zoo-plankton, úlomky rastlín, zelené riasy a väčšie kusy lovia tiež rybky. Zožerie aj odpadky a opadané ovocie. Plod sa živí zoo-planktónomJalec hlavatý pohlavne dospieva v treťom roku života. Tieto jalce sa trú v kŕdeľoch v plytkých prúdiacich vodách v dvoch termínoch počas mája a júna. Samica kladie v priemeru asi 30 000 ikier.Jalec hlavatý je cennou športovou rybou, ktorú je možno chytať po celý rok všetkými známymi rybarskymi technikami.
 
 
 
TOPlist